Mnohí si povieme, ako nemáme radi tých buz…., lebo je nám ich orientácia ukradnutá. Načo ju vôbec vykrikujú? Na čo sa ku nej otvorene hlásajú? Nik sa ich na to nepýtal!
Ja sa pýtam: „A nie sme v tomto všetci rovnaký?“
Ani homosexuáli nechodia po ulici a nevykrikujú, že sú teplí. (minimálne väčšina)
A predsa sa „otvorene hlásia“ ku svojej sexuálnej orientácií.
Ako je to možné?
Ponúkam jednoduché príklady:
1.
Kúpaliská, leto, mesto, krátke a vyzývavé oblečenie.
Baby sa premávajú, chalani ich pozorujú a oceňujú ženskú krásu tak, aby ich počuli zvyšný chalani v danom kolektíve. Navigujú zvyšok, kam sa pozrieť, aby uvideli pekné ženské.
Gayovia si môžu podobnú informáciu povedať iba medzi sebou. Takéto informácie si nemôžu dovoliť v pracovnom, známostnom, rodinnom a často ani kamarátskom kolektíve. Akonáhle by tak urobili, išlo by o otvorené hlásenie sa ku homosexuálnej orientácií!
—
2.
Otázky (najmä starších ľudí z okolia) typu: Kedy si nájdeš frajerku, ženu, atd …
Nemôžeme im povedať, že už mám frajera alebo že nie som na baby, to by bolo otvorené hlásanie sa ku homosexualite.
—
3.
Chalan môže oznámiť, že ide s frajerkou/partnerkou niekam na dovolenku (keď si vybavuje voľno buď z práce, alebo vysvetľuje kolektívu, že nepôjde v piatok večer na pivo).
Akonáhle však oznámi, že ide s frajerom/partnerom, tak to je otvorené hlásenie sa ku homosexualite.
Obdobne, ak je chalan dohodnutý s osobou svojho srdca na niečom, a kamaráti sa ho na to pýtajú, tak „frajerka“ je akceptované, ale „frajer“ je otvorené hlásenie sa ku homosexualite.
—
4.
Ak idete s frajerom/partnerom niekam von a NEBODAJ sa chytíte za ruky, to je automatické otvorené hlásenie sa ku homosexualite. V prípade, že to urobíte s osobou opačného pohlavia, to je široko akceptovateľné.
—————
A takýchto vecí je viac.
Človek dáva okoliu poznať svoju orientáciu nepriamo. Preto si mnoho heterosexuálov myslí, že homosexuál, aby sa aj otvorene hlásil ku homosexualite, je človek, ktorý každých 15 minút zakričí: „Héj! Som homosexuál! Milujem -dosaďte_rovnaké_pohlavie-!“
Problém je v tom, že aj keď nepriamo hovorím, že som homosexuál (keď sa ma ľudia opýtajú na otázku, ktorej odpoveď nepriamo hovorí o orientácií opýtaného), tak to nesúvisí s tým, že som „attention whore“, ale s tým, že nechcem ľuďom klamať. Či je lepšie ľuďom klamať a dávať absolútne vyhýbavé odpovede, ako im povedať pravdu a tým pádom sa otvorene hlásiť ku homosexualite?
Heterosexualita sa dáva na obdiv skoro všade. Romantické filmy, rozprávky, keď sa páry držia za ruky, pri zoznamovaní („toto je moja polovička“), pri rozprávaní a mnohých veciach.
Akonáhle čosi podobné spravia homosexuáli – viď prvé vety hore na tomto príspevku.
Pozn.: Mnoho z nás, homosexuálov, neuznáva vykrikovanie a exhibicionizmus. Je smutné, že nás mnoho ľudí pokladá za vytočené zženštilé „kadernícke“ monštrá, a naše „sestry v kompase“ za „praštené mužatky“ (alebo ako „nástroje sexuálnych túžob“), ktorými dobrých 90% z nás nie je.
P.S.: Som muž, preto hovorím o „frajerovi/partnerovi“, ženy nech si dosadia „frajerky/partnerky“ 🙂 Ďakujem za pochopenie!