„Máte dosť peňazí na to, aby ste si mohli vôbec dovoliť ísť do štrajku? Nie? Tak držte huby a makajte!“
Neviem ako vám, ale mne osobne to pripomína scénu z nejakého starovekého otrokárskeho filmu. Situáciu v školstve máme žalostnú, školy sa rozpadajú, nemajú financie ani na poriadne opravy a reštaurácie. Robiť učiteľa už dávno nie je poslanie, ale podradná práca. Náročná na psychiku, čas, a zle platená. Učitelia majú pramalú motiváciu niečo meniť. Teraz chcú byť motivovaný vyššími platmi. Zaslúžene. Odpoveď vlády?
„Sorry, ale vy ste nepodstatný. Ja potrebujem naliať dve miliardy do Gorila1 s.r.o., dve do Gorila2 s.r.o., a to posledné, čo potrebujem, je skvalitnenie škôl na Slovensku! Však to by som musel zobrať chudáčikom dôchodcom, chorým a biednym! Však vy mi dovoľujete robiť zlé veci (ktoré robím aj tak …)! Vidíte, aký ste zlý ľudia!?“
A keď niekto povie: „Aha panstvo, rád by som protestoval, ale nemôžem si to dovoliť.“
A niekto mu na to odpovie: „To nejako poriešime, zvýšime odmeny alebo čosi.“
Tak príde niekto, kto je buď absolútne vytretý, alebo príliš chytrý, a zadrie takú donebavolajúcu kravinu:
„To ani v Mongolsku nie je, ani v Ázii – kto nepracuje, proste nedostáva mzdu, o tom je filozofia štrajku,“
Filozofia štrajku je o zastavenie tvorenia hodnôt, na ktorých stojí štát, nech sa zatrasú základy krajiny, aby si krajina uvedomila, aký dôležití sú štrajkujúci pre chod krajiny. Filozofia štrajku nie je nechodiť do práce a nedostávať mzdu. To je hlavný znak nezamestnanosti. Keby bola filozofia štrajku nechodiť do práce a nedostávať mzdu, tak by sa jednalo o obyčajnú porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy! Zo strany pána Parizka ide buď o manipuláciu – pokus očierniť učiteľov, alebo o kompletný kreténizmus.
Prakticky z ich strany je to presne to, čo ste čítali na začiatku tohoto článku. Niekto tam hore je nahnevaný, že sa pracovníci školy dohadujú na znížení negatívnych dopadov štrajku na učiteľov. Však, ak nemajú peniaze na to, aby si dovolili štrajkovať, nech držia hubu a makajú!
Bravó, pán Parizek.
V očiach mnohých ľudí ste už hlbšie ani klesnúť nemohli. A môžte za to ďakovať jedine sebe. Gratulujem. Vaši rodičia na vás musia byť pyšný!
My ostatní si pri vašom rozhorčenom preslove iba ťukáme prstom po čele.