Článok, ktorý bol prebraný od Tibora Javora zo SME, naráža na niekoľko zaujímavých vecí, ako napríklad sú isté mínusy ateistickej spoločnosti. Ide o cielené útoky na vieru v rámci internetových diskusií. Rozhodol som sa trošku šťuchnúť do toho, možno tým niečo vyjasním, možno niekoho naštvem. Tak, hor sa na to!
Skočím v úvode rovno k otázkam, lebo my, ateisti, máme tendencie útočiť na cirkev. Veď prečo nie, keď nejaký pro-faith človek má právo posielať ľudí do pekla, tak prečo by sme sa nemohli, alebo nemali ozvať? Keď človek verejne vystavuje svoje názory, tak nech sa pripraví, že budú skúšané, komentované a kritizované.
(Medzi nami, tiež predpokladám, že ma zopár ľudí za tento článok zdupe pod zem. Bring it on!)
„Čo však ateisti proti veriacim majú?“ – Argumenty? Ok, to bolo nepekné odo mňa. My, ateisti, nemáme proti veriacim nič. Alebo aspoň väčšina z nás.
„Čo ich tak dráždi a núti stráviť toľko času za klávesnicou počítača?“ – Mňa osobne počítačové hry. Čo dráždi niekoľkých výrastkov, čo používajú zástierku ateizmu na trollovanie veriacich, neviem. Sú aj takí, čo už. Len poprosím, rozlišovať!
„V západnom svete, ktorý sa rád nazýva liberálny a demokratický, ostali kresťania jedinou relevantnou skupinou, ktorá si po stáročia uchováva svoje zásadné morálne pravidlá čerpajúce z tradície starej tisíce rokov.“ – A toto nie je úplne pravda. Je otázne, čo sú tie „zásadné morálne pravidlá“, a nakoľko je tá skupina zásadná? Ak si zoberieme na paškál ich počet, tak áno, je zásadná. Ak si zoberieme ich základné morálne pravidlá (na ktoré vieru ani netreba), ako sú nezabiješ, nepokradneš a budeš sa správať čestne, tak to nie sú exkluzívne pravidlá kresťanskej skupiny. Tieto pravidlá si v našej spoločnosti uchovalo mnoho ľudí rôznych vierovyznaní, niektorí síce nie po „tisíc rokov“, (lebo tu tak dlho ani neboli) a nemám pocit, že by boli akýmsi výsledkom práve kresťanstva. Druhá vec sú „morálne hodnoty“, ktoré sú vlastné (+-) len kresťanom (viera len v jedného boha), no na koľko je takáto morálka relevantná pre spoločnosť záleží už len na uhle pohľadu.
Tie prvé pravidlá sa nestali nepísaným základom spoločnosti, ako sa spomína, tým, že boli kresťanské, ale tým, že tu boli dlho. Obdobné morálne zásady majú v Ázií, Afrike, majú (a mali) ich Indiáni; a to, čím sa líšili, je už osobitná kultúra a niektoré rôzne pohľady na tie pravidlá, ktoré už, áno, boli formované náboženstvami.
„aj v tlupe orangutanov nejaké pravidlá jestvujú.“ – duh, a čo to má spoločné s vierou?
„Oproti orangutanom však človek svoje pravidlá dokázal sformulovať do textovej podoby. Kresťania jej hovoria Biblia.“ – Moslimovia Korán, a v podstate my ich máme včlenené do deklarácie ľudských práv, ďalej sú to zákony a ústava.
„Takzvaný „moderný človek“ túži po slobode.“ – Stále neviem, čo je na tom zlé.
„Chce byť nezávislý a nechce sa viazať na nijaké pravidlá.“ – Čo je bullshit dosť hrubého zrna. Koľko je takýchto „moderných ľudí“? Podľa takej definície je ich veľmi málo. V pravidlách máme zákaz mordovania, a ja nemám pocit, že by bol u nás (potencionálny) vrah na každom rohu … (lebo keď všetkých, tak všetkých, kvantifikátor nepustí).
„Tie najzákladnejšie kódy prežitia v tlupe mu však ostávajú zakódované kdesi hlboko v podvedomí.“ – Blik! Čo to má spoločné s vierou? Či ideme tvrdiť, že nebyť kresťanstva, tak by tu boli iba násilníci a vrahovia a naša spoločnosť by sa rozpadla? Dúfam, že nie.
„Nedávno povedal známy kapucínsky kňaz …“ milá myšlienka, na koľko korešponduje s tou ktorou realitou, to je na diskusiu.
Zvyšok preskočím, lebo momentálne nemám dosť poznatkov o Jungovi a jeho psychoanalýze, aby som o tomto konkrétne mohol čokoľvek relevantné povedať.
„Vráťme sa však ku kresťanom a nenávisti voči nim vo virtuálnom svete internetových diskusií. Nie je predsa jedno aké topánky, šaty, či kabelky človek nosí?“ – Myslím, že je jedno, kto čo nosí, ak, samozrejme, nenúti ostatných to nosiť. A poprosím autora, nech si naleje čistého vína, lebo ak mu niekto príde na stavbu oblečený ako klaun v pískajúcich papučiach, tak sa budeme rehotať všetci (česť prapodivným výnimkám, ktoré nemajú zmysel pre humor). Rovnako, ako keby som do kostola prišiel oblečený v plavkách, tak sa na mňa budú ľudia pozerať ako na blbca (a nebudú to skrývať). Po doma nech si človek behá aj so šantigumou na hlave, ale na verejnosti?
„Kresťanský názor na život je práve tým „spúšťačom“, ktorý otvára dvierka do podvedomia ateistu. Potlačené tisícročné vzorce správania začnú klásť mysli nepríjemné otázky, ktoré vedia poriadne „vytočiť“.“ – Tu nastáva otázka, sú tie „vzorce správania“ dobré vzorce? Lebo ak by ste celý život žili v komunite, kde by bola ženská obriezka morálne super vec, tak mi verte, že tieto super vzorce by našli pramálo pochopenia v Európe (aj keby ste cítili, že nerobiť obriezku je niečo, čo vás hryzie ako zlé svedomie).
„A okrem toho, čo si to vôbec dovoľuješ povedať svoj názor?“ – Každý má právo na názor, ale pozor! Pripravte sa na to, že ak sa stane váš názor vokálnym, tak je rovnako právo ostatných ľudí vysloviť názor na váš názor.
„A ateista ani nevie, že nebojuje ani tak s iným názorom, ale sám so sebou.“
Presne tak …
Ako kto. Vážne, ako kto, nedá sa generalizovať.
P.S.: A má to byť NEVERIACI, nie neverníci … pfff, to, že neveríme v nadprirodzené bytosti, neznamená, že sa chodíme kurníkovať kade tade 🙄