Takto to nazvali predstavitelia aliancie za rodinu: slušní ľudia dostali od systému facku.
A ja na to čumím a uvažujem: „A ja som facku nedostal, robí to zo mňa neslušného človeka? Nie. Nerobí. Ostatne nepovedali, že facku dostali VŠETCI slušní ľudia … ale, prečo im to dalo facku? Čím?“
„Ústavný súd im zakázal povedať svoj názor na to, čo je rodina, a my to považujeme za niečo skutočne škandalózne. Toto nie je demokracia, to je sudcovská tyrania,“ ako povedal pán Chromík.
Počkať, ústavný súd zakázal povedať ľuďom názor na rodinu?
Moment:
Zlá otázka …
„Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?“
Takže, toto je ten zákaz povedať názor? Však tí „slušní ľudia“ ho vyjadrujú stále, tak kde je problém? Že si to nemôžu zakotviť v zákone? Aha, ak súd povedal, že je ľudské právo mať možnosť uzatvorenia registrovaného partnerstva, tak ako to zabraňuje vysloveniu názora? Referendum neznamená, že si poviem svoj názor. Referendum je pokus o uzákonenie svojho názoru! Prečo si ja nemôžem (a ani nechcem!) vyhlásiť referendum, kde by som chcel povoliť vyvražďovanie, genocídu, týranie či znásilnenie? Asi preto, lebo nerozmýšľam ako Aliancia za Rodinu, či Anton Chromík.
Viem si ho normálne predstaviť, rečniť ku svojmu davu 400+k Slovákov a Sloveniek:
„Prečo by si napríklad väčšina nemohla do ústavy zahlasovať, že iným, ako heterosexuálnym jedincom nemá byť priznaná zdravotná starostlivosť? Lebo to je nejaké ľudské právo? PCHE! A my nemáme ľudské práva? Nie je naším právom, ako morálne a cnostne najvýsostnejším a najčistejším Slovákom odoberať tieto práva untermenschu? Veď my sme űbermensch! ŰBERMENSCH!!! ĽUDSKÉ PRÁVA SÚ TU NUR PRE NÁS!!!
*cenzurovaný pozdrav, kompenzujúci traumu z (nedostatku) veľkosti svojho pohlavného orgánu*“
… zrazu mu na tvári vyrastú malé fúziky a-la Dolfík a jesenný Slovenský vánok mu prehodí vlasy na tú správne orientovanú stranu.
Asi mám príliš bujnú fantáziu a momentálne som (ne)chtiac Tonka prirovnal ku Dolfíkovi. Prečo? Lebo je smutný a šokovaný, že IM nedovolí ústavný súd siahnuť ľuďom na ich práva. A to je šokujúce. Oni sú slušní ľudia predsa! Oni len chceli vyjadriť názor (a zabetónovať si ho zákonom) o tom, že niektorí ľudia jednoducho nemôžu mať niektoré ústavou uznané práva. NEPOZERAJTE NA TO, ŽE TO CHCELI UZÁKONIŤ!!! Nie, oni chceli iba toľko, povedať názor, a nemôžu (vlastne môžu, nik im to nezakázal, len z neho nemôžu spraviť zákon), a preto je to škandál. Však je sloboda prejavu! Hrozné, hrozné!
Asi takto nejako mi pripadá reakcia AzR. Ako reakcia postihnutého z ústavu. „Ale ja mám rád mačičky!“ Sorry, pán Chromík, ale buď je vaša reakcia nepochopením podstaty referenda (čo nie je obyčajné „poviem si názor“, skôr je to „poviem si názor, ktorý chcem, aby bol zabetónovaný ako ZÁKON„), alebo akýsi neo(kléro?)fašistický tik a nebezpečný precedens človeka, ktorý sa odvoláva na silu más za svojim chrbtom.
Pán Anton Chromík, prosím Vás, najprv porozmýšľajte, než niečo takéto vypotíte. Ten červený krížik ste si mali dať pred ústa radšej skôr, najlepšie miesto tej reakcie. Takto vaša reakcia dala celkom dobrú facku na vytriezvenie nám, tiež slušným ľuďom, ktorí by chceli žiť bez strachu, že si budú musieť niekedy v budúcnosti (znova) pripnúť ružové trojuholníčky na šedé odevy, aby sa mohli pobrať do zariadení, určených na ochranu ich milovaného národa.